Starosta Igor Polakovič po 4 rokoch práce pre Lamač

Moja hlavná priorita sa nezmenila. Chcem zvyšovať kvalitu života v Lamači

Vráťme sa hneď v úvode o štyri roky späť. Pred štyrmi rokmi ste vyhrali voľby a prevzali pomyselné kľúče od Lamača. Do čoho ste sa rozhodli investovať energiu hneď po nástupe v novembri 2022?

Tak ako sme sľúbili v predvolebnej kampani, hneď sme sa pustili do kultivácie verejných priestorov, aby boli funkčné, estetické, ale hlavne bezpečné. Pustili sme sa do opravy chodníkov, vymenili verejné osvetlenie a zrenovovali lavičky. Prvé dni, týždne a mesiace sme však investovali takmer všetky kapacity a sily do rozrobenej nadstavby školy. To bola doslova životná priorita.

Ide o projekt, ktorý presahuje jedno volebné obdobie. Ako ste zabezpečili jeho dokončenie?

Prebrali sme ho ako rozbehnutý, no nezvládnutý projekt. Bez riadenia. Zhotoviteľ bol pripravený opustiť stavbu v situácii, keď nebola urobená ani len strecha. Bolo tam veľmi veľa problémov – od nečinnosti projektanta až po extrémne rýchlo rastúce ceny stavebných materiálov. Táto situácia nielen ohrozovala chod školy, ale projekt bol spolufinancovaný z niekoľkomiliónovej dotácie a jeho zlyhanie by mohlo Lamač zruinovať.

Od prvého dňa som sa do toho musel osobne vložiť. Chodiť na kontrolné dni, nájsť technický dozor investora – kľúčovú funkciu, ktorá tam od začiatku chýbala. Chýbalo projektové riadenie. Projektant bol z opačnej strany republiky a na stavbu takmer nechodil, pričom pri množstve problémov, ktoré sa na stavbe vyskytli, ho tam bolo treba denne.

Učitelia aj vtedajšia pani riaditeľka boli na konci so silami, žiaci sa učili na stavenisku, do tried zatekalo a cez neizolovanú strechu unikalo teplo. Vďaka obrovskému nasadeniu sa nám za desať mesiacov podarilo nadstavbu a jedáleň dokončiť a deti už v septembri 2023 nastúpili do „nového“. Dokonca sme ustáli aj rast cien materiálov v dôsledku covidu a vojny na Ukrajine a získali sme dodatočné financie z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Aby toho nebolo dosť, zistili sme, že mimo projektu bola kompletne odstránená pôvodná kuchyňa, no k novej nebol ani projekt, ani peniaze. Jednoducho sa demontovali staré spotrebiče, obúchali sa obklady až na panel a nechalo sa to tak.

Pustili sme sa preto do nového projektu, získali externé zdroje na kuchyňu, pridali odborné učebne a ďalšie vybavenie školy. Tento projekt je čerstvo za nami a už máme schválené zdroje na tretiu, poslednú etapu modernizácie školy. Ide o zlepšenie energetickej efektivity budovy, pričom máme dokonca stopercentné finančné krytie z dotácie. Škola tak dostane novú fasádu starej časti budovy, fotovoltiku a rekuperačné vetranie.

Ktoré hlavné zmeny vidíte v Lamači ako starosta a ktoré vás tešia aj ako obyvateľa, lamačského rodáka?

Je ťažké oddeliť názor starostu od názoru obyvateľa. Pre mňa je kľúčové vidieť, že veci vo verejnom priestore fungujú tak, ako majú, a že všetko do seba zapadá. Niekedy stačí aj kombinácia drobných vecí, ktoré dokopy vytvoria puzzle – domov, v ktorom sa dobre žije.

Príkladom je bankomat najväčšej slovenskej banky. Pred niekoľkými rokmi z centra Lamača zmizol a vtedajšie vedenie sa s tým zmierilo. Pritom sme denne počúvali, aký je to hlavne pre seniorov problém. A tak sme sa do toho zahryzli a bankomat je späť.

Celkovo sme si predsavzali zlepšovať kvalitu života v Lamači pre všetky skupiny obyvateľov. Lepší Lamač pre všetkých – deti, mládež, strednú generáciu aj seniorov. S tým súvisí spomínaná rekonštrukcia školy, obnova materských škôl a pozornosť sme zamerali aj na budovu zdravotného strediska.

To navštevujú aj ľudia s pohybovými obmedzeniami, seniori či rodičia s kočíkmi, preto bolo nutné odstrániť bariéry a vybudovať výťah. Pritiahli sme doň aj ďalšieho všeobecného lekára, ktorý má skúsenosť s prácou so seniormi, čo je pri našej demografii veľkým benefitom.

Lamač má vlastné oddelenie komunálnych služieb. Mestská časť si tak dokáže riešiť opravy, údržbu zelene aj zimnú údržbu vo vlastnej réžii. Bolo tomu vždy tak?

Lamač si vždy zabezpečoval údržbu sám. Po našom nástupe v novembri 2022 sme však s hrôzou zistili, že nám chýba funkčná komunálna technika na zimnú údržbu. Prvú zimu nám tak musel vypomôcť Komunálny podnik Bratislavy. Následne sme obstarali vlastné vozidlo schopné vykonávať zimnú údržbu ciest, v lete ho používame na polievanie stromov.

Na údržbu zelene sa používali kosačky z kategórie „hobby“. Tráva sa vysypala na kopu a chlapi ju ručne nahadzovali na korbu dodávky. To zaberalo kopu času a bola to fakt drina.

Dnes máme výkonné kosačky s výsuvnými košmi. Máme stroj na svahy, ktorý trávu mulčuje a tak neodoberá vlhkosť z pôdy. Pribudla zametačka, ktorá sa na zimu prezbrojí na pluh a sypač pre chodníky, máme aj drvičku konárov. V septembri pribudol elektrický valník a do konca roka sa do flotily zaradí aj nákladné vozidlo schopné prevážať veľkokapacitné kontajnery.

Opäť, veľa z tejto techniky sme nakúpili z externých zdrojov. V tomto sme boli posledné štyri roky naozaj veľmi efektívni. Celkovo sme v Lamači za štyri roky získali na viaceré projekty sumu vyše štyri milióny eur. Na to sme naozaj hrdí.

Prejdime k sľubom spred štyroch rokov. Podarilo sa otvoriť úrad viac ľuďom?

Áno, jednou z priorít bola otvorená samospráva. Pravidelné stretnutia s občanmi pred zastupiteľstvom sme odštartovali už v minulom volebnom období. Po nástupe som zaviedol na úrade „stredy pre občanov“. Ktokoľvek sa môže ku mne nahlásiť a spolu riešime jeho podnet alebo problém.

Susedské vzťahy, parkovanie, služby, stavebná činnosť... Ľudia chodia s rôznymi požiadavkami. Niektoré sú relevantné, niektoré menej, ale my sme tu pre občanov a ak sa dá, pomôžeme alebo ľudí nasmerujeme, kam sa obrátiť. Chceme, aby Lamačania cítili, že samospráva je pre nich dostupná a starosta tiež. Sme tu na to, aby sme im pomáhali, aj keď nie vždy sa dá pomôcť vo všetkom.

Ako hodnotíte kultúru v Lamači? Čo sa zmenilo od vášho nástupu?

Mali sme predstavu pestrejšej kultúry. Ak sa máte v Lamači cítiť dobre, musí to tu aj kultúrne žiť. To znamená mať k dispozícii priestory, kde sa dejú akcie – či už je to námestie, komunitné centrum, miesto pre Jednotu dôchodcov Slovenska, kino, rodinné centrum alebo športoviská.

Preto sme obnovili predtým zavreté kino, v ktorom sa teraz opätovne premieta. Kino si dokonca prevádzkuje mestská časť sama. Kultúrne centrum sme otvorili aj iným iniciatívam. Má tam zázemie náš lamačský spevácky zbor Musica al Cuore, predstavenia tam organizuje aj Bratislavské divadlo s hercami zo SND.

Obohacuje to kultúrny život, mestská časť má príjem z prenájmu a okolité podniky viac zákazníkov. Snažíme sa spestriť kultúru v Lamači nielen o koncerty a divadelné predstavenia, ale aj o nové formáty, ako sú stand-upy, vernisáže, diskusie, literárne večery a podobne.

Rozbehli sme aj letné akcie, ako sú koncerty pod lipami, kde sa predstavujú rôzne žánre. Letné kino sme si začali robiť vo vlastnej réžii, čiže oveľa lacnejšie, ako keď si na premietanie objednáte firmu. Za peniaze, ktoré sa predtým dali za letné kino cez dodávateľa, dnes máme nielen letné kino, ale aj letné koncerty navyše.

Lamač je otvorený spoluprácam. Niekedy naozaj stačí otvoriť dvere a zrazu tu máme knižný klub, večery spoločenských hier, kreatívne písanie, susedské štrikovanie aj výtvarný ateliér.

Nadšený som z úspechu našej knižnice. Tú sme vytiahli z nepekného bariérového priestoru priamo do centra Lamača, kde je na očiach, a odrazilo sa to v enormnom náraste nových čitateľov. A keď prišiel záujem o knižnicu, pustili sme sa do zháňania financií na obnovu jej interiéru. Dnes máme nové police, čitateľské kútiky, priestor pre deti aj lepšie zázemie pre knihovníčku.

Napreduje aj spolupráca so základnou umeleckou školou, ale aj športovými klubmi. Máme tu skvelých futbalistov, hokejistov, hokejbalistov, atletiku i karatistov. Deti sa tu naozaj môžu realizovať a nesedia doma. To chceme ešte viac rozvíjať.

Čo všetko sa v Lamači robí pre staršie ročníky?

Naši seniori sú skvelí. Stretávame sa nielen v Domove seniorov, na rôznych akciách a aktivitách či len tak na ulici, ale po rokoch je v nových oveľa väčších priestoroch aj Lamačská JDS.

Opäť sa ukázalo, že ak niečomu vytvoríte podmienky, tak to rastie. Dnes majú toľko členov, že už aj nové priestory so spoločenskou miestnosťou im začínajú byť tesné a v pláne máme zaujímavé nové priestory.

Mestská časť organizuje pravidelné výlety za kultúrou alebo za relaxom, robili sa aj kurzy „Digitálni seniori“, z ktorých si na konci odniesli tablety od ministerstva investícií.

Lamač je mestská časť, ktorej populácia je vekovo staršia, takže pri rekonštrukcii verejných priestorov prihliadame na to, aby boli prístupnejšie seniorom, bez bariér a aby vznikali miesta, kde sa dá stretnúť a príjemne si posedieť.

Do budúcna už ihriská nebudeme robiť iba pre deti. Budú čoraz viac multigeneračné, napríklad s petangom, stacionárnymi bicyklami a podobne. Pohyb a sociálna interakcia znamenajú lepšiu kondíciu a viac zdravia.

Spomínal som debarierizáciu zdravotného strediska. Chceli by sme to isté spraviť aj v Kultúrnom centre.

Veľmi diskutovanou témou bolo zavedenie parkovacej politiky. Viete zhodnotiť výsledky?

Úprimne, bol to projekt, do ktorého sa nám príliš nechcelo ísť. Je to jedna z tých vecí, ktorá je na začiatku veľkým strašiakom a až neskôr si ju ľudia pochvaľujú. Vždy však má aj hlasných odporcov.

Pre Bratislavu aj pre Lamač je však rezidentské parkovanie nevyhnutnosť a o jeho zavedení sa hovorilo hádam aj 20 rokov. Ulice nenafúkneme. Vďaka PAAS-u z ulíc zmizlo mnoho áut nerezidentov a obyvatelia boli viac motivovaní zbaviť sa áut, ktoré nepoužívali.

Zavedením rezidentskej zóny je parkovanie vyhradené pre ľudí, ktorí tu reálne zo svojich podielových daní prispievajú na chod mestskej časti.

V lete robila agentúra AKO prieskum a vyše 90 % opýtaných v Lamači vybralo možnosť „veľmi spokojný“ alebo „spokojný“. Veľká väčšina obyvateľov vidí, že sa tu parkuje lepšie, aj keď nemožno vždy očakávať, že obyvateľ zaparkuje priamo pred svojou bránou.

Niekde na 36 bytov pripadá 16 parkovacích miest, navyše v lokalitách, kde sa už nové parkovacie miesta vytvoriť nedajú. Cez leto sa však podarilo rozšíriť parkovisko v spodnej časti Studenohorskej. Chceme doplniť nejaké miesta na Heyrovského a taktiež Na Barine.

Keď už sme pri parkovaní, ako to vyzerá s parkovacím domom na Studenohorskej ulici?

Mali sme s magistrátom vypracovaný projekt, posledné vlády však samosprávam zosekali rozpočty tak razantne, že mnohé projekty sa pozastavili.

Po zavedení zóny sa navyše ukázalo, že lokalita v strede Studenohorskej, teda parkovisko pri pošte a plocha v bývalých zberných surovinách, poskytuje dostatok miesta na parkovanie. Preto ju budeme rekonštruovať. Dostane nový povrch, opravíme oplotenie, doplníme lepšie osvetlenie a bezpečnostné kamery.

Dáta nám ukázali, že väčší dopyt po parkovaní je v spodnej časti Studenohorskej a na Heyrovského. Tam budeme teda hľadať nové miesta.

Lamač má aj novú rozrastajúcu sa štvrť na Boroch. Darí sa obyvateľov, ktorí si tam kúpia byty, zapájať do diania v mestskej časti?

Bory sú developerská štvrť, ktorá vzniká na hranici dvoch mestských častí. V správe tam nemáme ani cesty, chodníky či zeleň. Jediné, čo tam máme, je budova materskej školy. Pred rokom sme v nej rozšírili kapacitu jedálne, aby mali deti viac priestoru.

Štvrť sa rozširuje. Na dátach však vidíme, že je tam veľa investičných bytov a tým pádom aj obyvateľov bez trvalého pobytu v Lamači. S obyvateľmi komunikujeme, majú svoje potreby a požiadavky. Obmedzujú nás však kompetencie a viacero tém musíme riešiť s developerom.

Máte informácie o ďalšej výstavbe v Lamači?

Lamač sa rozvíja a bude sa rozvíjať, počet obyvateľov bude pomaly stúpať. Len zavedením PAAS-u nám počet obyvateľov vzrástol o približne 300 ľudí – to boli ľudia, ktorí tu reálne žili, no nemali motiváciu prihlasovať sa na pobyt. Pritom na základe počtu obyvateľov s trvalým pobytom obec dostáva podielové dane a z nich vieme investovať do verejných priestorov, chodníkov a ciest.

Bory sa budú rozrastať, témou je stále aj zóna Zečák. Máme dokončený územný plán aj jeho schválenie magistrátom. Teraz putuje na Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu a potom na schválenie na zastupiteľstvo. Sme teda v cieľovej rovinke.

Evidujeme aj snahu o premenu funkcií niektorých plôch tak, aby sa tam mohli stavať byty. Najznámejšou je lokalita chátrajúceho obchodného domu Lamač na Bakošovej ulici. Mestská časť aj obyvatelia zastávajú rovnaký názor – výstavbu si tam predstaviť vieme, no musí byť primeraná a prinášať benefity svojmu okoliu. Chceme tam vidieť parky, ihriská, predajne alebo iné služby.

Developer musí prísť s konceptom, ktorý bude akceptovateľný hlavne pre ľudí z lokality.

Ako sa mení doprava v Lamači?

Tá má súvis aj s predchádzajúcou témou. Lamač rastie pomaly. No Záhorská Bystrica za 20 rokov narástla o 6-tisíc obyvateľov. Počet obyvateľov v Stupave a Marianke sa za 30 rokov zdvojnásobil.

Čím viac sa stavia na okraji alebo za ním, kde už nie je taká kvalitná hromadná doprava, tým viac ľudia cestujú autom. Áut ubúdať nebude, cesty sa nedajú donekonečna rozširovať a skôr treba vytvárať priestor pre MHD, aby tá v zápchach nestála.

Zároveň sa dlhodobo snažíme upokojovať dopravu mimo hlavných ťahov. V celom Lamači, až na ulice ako Hodonínska či Podháj, sa zaraďuje do zóny 30. Sú to ulice v blízkosti domov, kde je aj väčší pohyb chodcov a potrebujeme, aby boli bezpečné pre každého.

Pred poslednými voľbami bolo hlavnou témou tepelné hospodárstvo. Zmenilo sa niečo?

Tepelné hospodárstvo má v správe súkromná firma už 20 rokov. Zmluva s ňou končí až v roku 2035. Vzťah medzi samosprávou a prevádzkovateľom bol komplikovaný.

Po voľbách sme sa do toho intenzívne vložili, následne sa pôvodný vlastník rozhodol firmu predať. Dnes má nových majiteľov a veci sa pohli k lepšiemu.

Staré rozvody sa aktuálne menia, pričom 85 percent nákladov je hradených z Modernizačného fondu. Do nákladov za teplo sa tak dostane iba malá časť z investície, čo je dobrou správou pre odberateľov.

Dodávateľ pracuje aj na projektoch modernizácie zdrojov tepla, pričom plyn budú nahrádzať iné zdroje. Ide o zákonnú podmienku, jej nesplnenie by znamenalo drahšie teplo.

Pôvodné rozvody tepla majú už 50 rokov. Ich výmena prebieha už druhý rok a nezaobišlo sa to bez komplikácií. Na prevádzkovateľa však tlačíme, aby práce dokončili čo najskôr. Z odstávok nemá radosť nik.

Kanalizácia v starom Lamači na uliciach Povoznícka, Kunerádska a Skerličova bola dlho v kategórii „nedá sa“. Ako to vyzerá dnes?

Všetko sa dá, len sa do vecí treba poriadne oprieť. Aj keď my kanalizáciu neprevádzkujeme ani ju nebudujeme, vďaka spolupráci s hlavným mestom a Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou sa projekt rozbehol.

V týchto dňoch sa napájajú domy na nový vodovod a kanalizáciu a idú sa obnovovať cesty a chodník. Stavba trvala takmer dva roky.

V Lamači zostali ešte časti, ktorým sa chceme venovať v budúcom volebnom období – ide o odkanalizovanie Furmanskej ulice, malej časti ulice Zidiny a Lamačskej cesty. Tam by sa mala budovať kanalizácia súčasne s rozširovaním cesty o jeden pruh a o chodník.

Poďme k predvolebným sľubom. Čo ponúkate obyvateľom Lamača v najbližších štyroch rokoch?

Nie sú to sľuby. Sú to plány a priority, ktoré máme a na ktorých budeme pracovať. Nie všetky sa budú dať naplniť za štyri roky, ale dôležité je mať správny smer.

Na našej hlavnej priorite – „zlepšovať kvalitu života v Lamači“ – sa nič nemení. Lamač aj z dát Národného kontrolného úradu vyšiel v roku 2025 ako najlepšie miesto na život. V roku 2026 nás síce zopár obcí predbehlo, no v rámci Bratislavského kraja aj medzi mestskými časťami sme prvenstvo obhájili.

Vždy, keď som v inej časti mesta, si uvedomím, ako dobre na tom náš Lamač je. Pre nás je dôležité sa toho držať, zlepšovať verejné priestory, budovať komunity a robiť tu život pestrým.

Nejaké konkrétne projekty?

Posledné dva-tri roky sme veľa vecí pripravovali. Mnohé projekty sú behom na dlhé trate alebo, ak chcete, na dve či tri volebné obdobia.

Máme výborne rozbehnutú kultúru, len nás limituje absencia vhodnej multifunkčnej sály. Zároveň interiér kina zaspal niekde v 80. rokoch. Chceme kinosálu zmodernizovať. Nové sedenie bude zasúvacie, plátno sa posunie viac dozadu a vznikne priestor pre väčšie a variabilnejšie pódium. Potom tu môžeme robiť plesy, oslavy alebo svadby.

Prioritou sú pre nás projekty na adaptáciu na zmenu klímy. Vieme, aké leto máme za sebou. Treba ešte viac zelene, lepšiu starostlivosť a efektívne vodozádržné opatrenia, aby sme mali dostatok dažďovej vody na polievanie.

Vybudujeme veľkú podzemnú retenčnú nádrž Na Barine, kde budeme zadržiavať vodu zo strechy športovej haly. Pre ňu máme pripravený aj projekt energetickej obnovy.

Po rokoch projektovania a hľadania vhodného riešenia sa budúci rok konečne rozbehne obnova Vrančovičovej ulice. Projekt bude o niečo skromnejší v porovnaní s prezentáciou spred niekoľkých rokov a rozdelený na viacero etáp. Prvá sa zameria na spodnú časť od kostola po Pántla.

Z dopravných projektov som už spomenul rozšírenie Lamačskej cesty od Harmincovej po železničnú stanicu Lamač. Tento projekt je zaradený do mestských priorít. Hotovú máme aj architektonickú štúdiu na rekonštrukciu objektu požiarnej stanice a starej pošty na Vrančovičovej, pri konečnej autobusov.

Veľkou vecou bude návrh na odkúpenie Pántla. Finančne je na tom mestská časť veľmi dobre, úver, ktorý sme zobrali na nadstavbu školy, bude čoskoro splatený a zostali nám aj voľné zdroje. Investovať ich do tak dôležitej budovy dáva zmysel.

Posledné roky navyše ukázali, že na projekty si vieme získať dotácie. Podobne by sme pristúpili aj k Pántlu. Keďže však ide o väčší záväzok, bude správne, aby o ňom rozhodlo už nové zastupiteľstvo. Verím však, že sa to podarí a ikonická budova dostane nový život.

Budeme rekonštruovať viaceré športoviská a chceme obnoviť aj zanedbanú športovú plochu na Bakošovej. Veľké plány má aj FK Lamač a som si istý, že mestská časť nezostane bokom. Aj atletika si zaslúži zlepšiť podmienky.

Spolu s Dúbravkou hľadáme možnosti, ako spoločne aj s mestom postaviť dobrý pumptrack a veľký skatepark.

Nesľubujeme, že všetko bude do roka alebo za štyri roky. Sú projekty, ktoré si vyžadujú vytrvalosť, niektoré sa môžu zaseknúť, ale viem, že urobíme všetko pre to, aby sme zo svojich plánov urobili čo najviac.

Vnímali ste výhodu byť starostom a zároveň mestským poslancom?

Ide o absolútne kľúčové spojenie. Starostovia do detailu poznajú svoje mestské časti a ich potreby a vedia ich efektívnejšie presadzovať v mestskom zastupiteľstve. To, že zo sedemnástich starostov je ich v mestskom zastupiteľstve až 15, nie je náhoda a prináša to mnohé výhody.

Pri voľbe mestských poslancov však došlo k vynútenej zmene volebných obvodov. Nebude náročnejšie obhájiť tento post?

Ústavný súd v zákone o Bratislave zrušil pravidlo, že každá mestská časť má v mestskom parlamente minimálne jedného zástupcu. Rozumiem síce dôvodom o potrebe rovnosti hlasov pri voľbách, no Bratislavu tvoria mestské časti, ktoré boli v minulosti samostatnými obcami, a ich zastúpenie v mestskom zastupiteľstve bez ohľadu na veľkosť im zachovávalo vplyv na to, ako sa mesto vyvíja.

Mesto bolo nútené spojiť tri pôvodne samostatné volebné obvody – Dúbravku, Lamač a Záhorskú Bystricu – do jedného obvodu, v ktorom budeme do mesta voliť piatich zástupcov. Predtým mala Dúbravka troch poslancov a Lamač a Záhorská Bystrica po jednom. Spolu to bolo tiež päť.

Aby mali Lamač aj Záhorská Bystrica svoje zastúpenie, dohodli sme sa na spolupráci a spoločnej komunikácii so starostom Záhorskej Bystrice a s troma poslancami za Dúbravku. Budeme sa vzájomne podporovať.

Čo vás motivuje pokračovať?

Štyri roky práce pre Lamač boli obrovskou výzvou a naozaj ma to napĺňalo. Teší ma množstvo pozitívnych odoziev a spätnej väzby, ktorú dostávam ja ako starosta, zamestnanci mestskej časti aj poslanci za iniciatívu Lepší Lamač – Team Bratislava.

Sme odhodlaní aj ďalšie štyri roky pracovať pre Lamačanov a robiť z našej mestskej časti to najlepšie miesto na život.