Nové ulice v lokalite Bory

09.04.2019

Prečo a ako boli pomenované nové ulice v lokalite Bory, a prečo to bolo bez participácie občanov?

Som za participáciu občanov, ale tentokrát na ňu skutočne nebol čas. Bory sa kolaudujú a ulice potrebujú názvy. Malo sa to riešiť “pred pol rokom” a bol by čas na všetko, ale o potrebe pomenovať nové ulice som sa dozvedel prvýkrát od starostu 13. marca. Riešili sme vzniknutú situáciu.

Postup je nasledovný:

1. starosta zriadil Komisiu pre stanovenie názvov ulíc v lokalite Bory – prvé stretnutie 15.3.

2. navrhnuté názvy išli na schválenie zastupiteľstvom MČ Lamač

3. zastupiteľstvo prijalo uznesenie – 21.3.

4. pracovná skupina zakreslí ulice do mapy

5. posiela sa to na mestský úrad

A nasledujú ďalšie kroky už mimo Lamača:

6. vyjadruje sa k tomu mestská Komisia kultúry a ochrany historických pamiatok

7. následne Mestská rada

8. musí to mať formu VZN - zverejnenie 15 dní pred zastupiteľstvom

9. musí to schváliť mestské zastupiteľstvo

10. 15 dní to musí visieť na úradnej tabuli

Bola potreba pomenovať 12 ulíc s predpokladom ďalšieho plánovaného rozširovania.

Jednotliví členovia komisie pripravili rôzne varianty názvosloví, napríklad:

1. podľa tereziánskeho obdobia – Márie Terézie, Františka Lotrinského, Jozefa II.,...

2. číselné pomenovanie rad radom – BH1, BH2, BH3,...

3. podľa svetových vedcov

4. podľa osobností kultúry a literatúry – Karola Kállaya, Kolomana Sokola, ...

Sedel som nad tým hodiny a predložil som tri sady navrhovaných názvov.

1. Podľa historických a geografických názvov Lamača – Blumenauská, Krátke lúky, Hrubé lúky, ... –  nie je ich dosť, skončil som pri čísle 10.

2. Podľa štátov Európy, prednostne Európskej únie podľa termínu prístupu k spoločenstvu - Belgická, Francúzska, Holandská, ... – problém je, že niektoré ulice už v Bratislave sú: Bulharská, Maďarská, Estónska a Lotyšská.

3. Podľa disidentov, protikomunistických bojovníkov a obetí okupácie 1968.

Na poslednom návrhu sme našli najširšiu zhodu.

Dovolím si pripojiť Dôvodovú správu, ktorá nie je súčasťou uznesenia, ktoré vidíte na webe lamac.sk

V roku 2019 si pripomíname 30 rokov od pádu komunistického režimu v Československu. Hoci sa v novembri´89 postupne na námestiach začali schádzať masy ľudí, tých, ktorí svoju občiansku nespokojnosť dávali otvorene najavo aj počas totalitnej éry, bola len hŕstka. Ich túžba slobodne myslieť, hovoriť, študovať, či vyznávať svoju vieru, bola silnejšia než strach zo štátnych perzekúcií.

Vymoženosti, ktoré sú pre nás dnes samozrejmosťou - slobodné prekračovanie hraníc, demokratické voľby, profesionálne uplatnenie, ale napríklad aj možnosť podieľať sa na správe vecí verejných, boli túžbou mnohých obyvateľov bývalého socialistického Československa. No tí, ktorí prešli od snov k činom, riskovali stratu zamestnania, výsluchy štátnou bezpečnosťou, nemožnosť uplatniť sa a pôsobiť vo verejnom priestore, zdravotné komplikácie a nápor na ich rodiny.

Kľúčové momenty slovenských dejín si pripomíname aj mimo učebníc dejepisu a výročí v kalendári. Nespočetné množstvo ulíc a námestí na Slovensku nesie mená národných buditeľov z 19. storočia, spoluzakladateľa Československa M. R. Štefánika, nachádzame odkazy na SNP a jeho predstaviteľov.

Po 30 rokoch si treba pripomenúť aj to, že obyvatelia Slovenska nedorazili medzi moderných a sebavedomých Európanov zhodou šťastných náhod. Prepašovali nás tam vo veľkej miere aj disidenti - medzi riadkami samizdatov, počas tajných stretnutí na lazoch, v rukávoch svetrov, ktoré, na rozdiel od mnohých kabátov, nebolo potrebné prezliekať ani počas stretnutí s najvyššími komunistickými funkcionármi.

Navrhujeme, aby ulice v novovznikajúcej štvrti Bory niesli mená slovenských bojovníkov s komunistickou diktatúrou. Sú medzi nimi disidenti, ktorí prispeli k pádu komunistického zriadenia v Československu a nevinní ľudia, ktorí prišli o život po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Využime toto gesto, aby sme si dôstojne uctili ich pamiatku. Chceme však tiež, aby ich odkaz neutíchol a bol inšpiráciou k zamysleniu aj v moderných exteriéroch a v meniacej sa dobe.

Samotný návrh na pomenovanie ulíc:

1. Jána Langoša (Ján Langoš - disident, fyzik, minister vnútra ČSFR, poslanec NR SR, zakladateľ Ústavu pamäti národa)

2. Antona Srholca (Anton Srholec - rímskokatolícky kňaz, salezián, politický väzeň, charitatívny pracovník, zakladateľ resocializačného centra Resoty)

3. Milana Šimečku (Milan Šimečka - filozof, spisovateľ, signatár Charty 77, politický väzeň, jeden z hlavných intelektuálnych protagonistov novembra 1989)

4. Hany Ponickej (Hana Ponická - spisovateľka, publicistka, prekladateľka, disidentka, signatárka Charty 77, aktívna účastníčka SNP)

5. Ivana Kadlečíka (Ivan Kadlečík - prozaik, básnik, novinár, disident)

6. Vladimíra Jukla (Vladimír Jukl - rímskokatolícky kňaz, spoluzakladateľ tajnej (“podzemnej”) cirkvi, ktorá nespolupracovala s komunistickým režimom)

7. Dominika Tatarku (Dominik Tatarka - spisovateľ, publicista, disident, signatár Charty 77)

8. Miroslava Kusého (Miroslav Kusý - filozof, rektor UK, disident, signatár Charty 77)

9. Danky Košanovej (Danka Košanová - obeť okupantov z 21. augusta 1968, zastrelená na schodoch Univerzity Komenského v Bratislave)

10. Petra Legnera (Peter Legner - obeť okupantov z 22. augusta 1968, zastrelený na Námestí SNP)

11. Jána Holíka (Ján Holík - obeť okupantov z 21. augusta 1968, zastrelený na Šafárikovom námestí)

Matúš Harmaňoš, Lepší Lamač


späť