Lamač: Ako vyzerali vianočné sviatky kedysi

22.12.2020

Zvyky pred Vianocami

Zimná nálada začala na Martina, ktorý mal prísť na „bielom koni”, čo sa zvyčajne aj stalo. Kedysi zvyklo poriadne nasnežiť. Ďalším významným dňom bol deň sv. Kataríny, kedy sa vravievalo: „Katarína na ľade a Vianoce na blate”. Na tento deň sa mohlo posledný raz tancovať a veseliť, lebo začína advent. Nekonali sa žiadne svadby, zábavy či veselice. Ľudia sa sústredili na duchovný život a modlitby. Zaujímavé v advente boli aj tzv. „stridžie dni”, teda na sv. Luciu, keď chodili dievčatá s múkou obielenou tvárou, v bielych plachtách s husacím krídlom vymetať príbytky a vyháňať z domov zlo. S Luciou je spojené aj veštenie, v tento deň si dievčatá napísali na lístočky mená chlapcov, ktoré po jednom spálili a ten, ktorý im zostal na Štedrý deň, ten mal byť vyvolený.

Príprava na sviatky

Skoro v každom dome chovali prasiatka a pred Vianocami bola zabíjačka. Deti roznášali výslužku rodine a dobrým známym a za to dostávali nejaké drobné peniaze, čomu sa veľmi tešili. Potom prišiel čas veľkého upratovania. Všetko sa muselo ligotať. V Lamači sa vianočný stromček nazýval „krispán” a otcovia ho vyberali na trhoch v meste. Bol čo najväčší, takže často siahal od zeme až po strop a niekedy zaberal polovicu izby. Ozdoby na vianočný stromček si vyrábali ľudia sami. Do staniolu zabalili kockový cukor a jabĺčka, pozlátili orechy, viazali slamené stebielka, upiekli perník a nechýbali ani voskové sviečky. Vyrábali si betlehémy z dreva, šúpolia či slamy. Neskôr nesmeli chýbať sklenené fúkané ozdoby z Jablonca nad Nisou či Okrasy Čadca. Nezabudnuteľné boli aj špice, snehuliaci, šišky so sukničkou, tváričky šašov, vtáčiky s chvostom, plastové snehové vločky, ktoré sa dali spájať. A o tom, že ozdoby boli kvalitné, svedčí aj fakt, že mnohé aj po 50 rokoch fungujú!

Štedrý deň

Každý člen domácnosti bol v očakávaní slávnostnej udalosti a zastával svoju úlohu pri príprave sviatkov. Ženy a dievky chystali štedrú večeru, pieklo sa, varilo, rozvoniavali koláče - vianočky, makovník, syrovník a orechovník, bábovky. Neskoršie prišli do módy aj „pocheraje” - kokosové a vanilkové rožky, kokosové pusinky, medvedie labky a hviezdičky. Suroviny na tieto dobroty v bežnom obchode nepredávali. Kakao, vanilkový cukor, kokosová múčka, čokoláda na varenie, kypriaci prášok - to si gazdinky chodili kupovať k veľkoobchodníkovi Braunovi v Bratislave. Štedrý deň mal svoje zvyklosti a zaužívané pravidlá. Chystal sa vianočný stromček, muži opatrili krmivom dobytok a starali sa o hospodárstvo, aby bolo všetko v poriadku a sviatky sa mohli dôstojne a pokojne osláviť. V rodine vládla neopísateľná atmosféra – radosť, láska a pohoda. Celý deň sa dodržiaval pôst, večeru sme si o to viac vedeli vážiť.

Slávnostná večera

Pod taniere sa dali kaprie šupinky či minca, aby sa v dome držali peniaze. Na stole bol aj tanier pre člena rodiny, ktorý počas roka zomrel. Pri večeri horela zapálená svieca - „betlehemské svetlo”. Samotná večera sa začala modlitbou vďaky a prípitkom. Prvé jedlo boli oblátky s medom a strúčik cesnaku. Potom sa podávala vianočná polievka, niekde hríbová, vianočná kapustnica, kyslá smotanová so zemiakmi, šošovicová „štedrovečernica”. Ryby sa konzumovali ako súčasť Štedrej večere vždy, ale varené, či pečené – vyprážaná ryba a zemiakový šalát sa jedli až v neskorších rokoch. Prílohou k hlavnému jedlu boli len obyčajné opekané zemiaky a kyslý zemiakový šalát.

Darčeky

Darčeky neboli prioritou vianočných sviatkov, boli zvyčajne praktické ručne robené ako vlnené šály, rukavice, čiapky, pančuchy, dievčenské šatôčky, handrové bábiky pre dievčatká a drevené hračky ako koník, vozík, panáčikovia vyrezaní z dreva, bábiky, kolísky... Otcom sa dával tabak, vďačným darom boli topánky, mame radosť urobil vlniak, čižmy, pre dievčatá stužky do vlasov, obľube sa tešili plyšoví medvedíci, cínoví vojačikovia, stavebnice, hudobné nástroje, knižky, mechanické hračky na kľúčik. Neskôr sánky, korčule, lyže, ...

Vinšovačky

Po štedrovečernej večeri sa chodilo k rodine a k susedom vinšovať šťastné, pokojné a požehnané sviatky pod okná a spievať vianočné koledy. Pod oknom sa spýtali: „Ráčite byt veselí?” Srandisti odpovedali: „Už je kohút pečený”, nasledovalo: „Už sme vám tu dospívali, dobre sa tu majte, hrdla sa nám vysušili, napiť sa nám dajte”. Po vinšoch si návštevu uctili koláčom i pohárikom. Navzájom sa navštevovali od večere do polnočnej omše, ktorá mala svoje výnimočné čaro. Prvý sviatok vianočný trávila rodina spolu v kostole,  potom zasadla k slávnostnému obedu. Sviatok svätého Štefana bol dňom návštev príbuzných, známych a konali sa prvé zábavy po pôste, známe Štefanské zábavy u Havera.

O spomienky sa podelila lamačská pamätníčka


Vinšujeme Vám títo slávne svátky,
Krista Pána narodzení, aby vám kvitlo, rodzilo,
vinna hora vínem, žitné pole žitkem,

dvúr dobytkem, hizba zdravím ščascím
a po smrci královstvo nebeské.

- tradičný lamačský vinš

lepsi-lamac-stary-lamac.jpgLamač od kameňolomu nad Rozálkou – foto z roku 1957. Zdroj neznámy

späť