Čo prinesie mestská parkovacia politika pre Lamačanov

05.05.2019

O parkovacej politike v Bratislave sa hovorí roky. Z mnohých dôvodov však zostalo iba pri rečiach, prípadne sa spravili malé krôčiky k jej zavedeniu. A tak je Bratislava posledné krajské mesto, ktoré nemá mestskú parkovaciu politiku. Za tie roky naše mesto utŕžilo dve zásadné rany. Prvou je obrovský nárast počtu áut na našich uliciach a druhou zmena cestného zákona, ktorá nám umožnila parkovať aj na chodníkoch.

V novembri 2018 obyvatelia Bratislavy zvolili nielen nového primátora, ale aj mnoho nových starostov a poslancov, ktorí od začiatku deklarovali, že parkovacia politika je ich prioritou. A málokto z nich tajil, že jej zavedenie bude bolestivé. 

V nasledujúcich krokoch Vám ponúkame odpovede na najčastejšie otázky, ktoré môžu mať Lamačania k téme parkovacej politiky. Pokúsime sa o čo najpresnejšie odpovede, aj keď mnohé detaily sa budú dolaďovať nielen mesiace pred spustením parkovacej politiky, ale aj v priebehu jej pilotnej fázy.

Vaše ďalšie otázky nám pošlite na info@lepsilamac.sk, pokúsime sa ich zodpovedať a doplniť aj sem. 

Otázky a odpovede sú rozdelené do troch základných skupín:

  1. Východisková situácia 
  2. Všeobecné informácie o návrhu Parkovacej politiky 
  3. Parkovacia politika v Lamači 

Východisková situácia

1. Koľko je v Bratislave áut?

Od roku 2004 stúpol počet osobných vozidiel registrovaných v Bratislave zo 165 075 na 311 051. K tomuto množstvu áut treba pripočítať ďalšie desiatky tisíc vozidiel ľudí, ktorí v Bratislave bývajú, no nemajú tu trvalý pobyt, ako aj tých, ktorí sem denne prichádzajú za prácou.

2. Aký problém to spôsobuje?

Na takýto nárast počtu áut nebolo naše mesto stavané. Tí, čo si pamätajú Bratislavu aj Lamač z detstva, si s nostalgiou spomínajú na časy, keď sa dalo priamo na ulici hrať hokej alebo futbal. Autá postupne ulice zaplnili a začali sa prelievať aj na chodníky. Verejnému priestoru dnes dominujú autá a dlho sa im podriaďovalo takmer všetko.

Problém však nie je iba s parkovaním. Toto množstvo automobilov sa logicky prejavilo aj v doprave. Mesto sa za posledné roky snažilo čo najviac umožniť plynulú jazdu cez svoje ulice. No tie majú svoje limity. Následné dopravné zápchy, v ktorých často stoja aj autobusy, zneatraktívňujú MHD.

3. Aké bolo prvotné riešenie?

Nárastu áut sa mesto snažilo prispôsobiť. Pre lepšie parkovanie sa reorganizovala doprava, z obojsmeriek sa stali jednosmerky, z pozdĺžneho parkovania kolmé a kde to šlo, doplnili sa nové parkovacie miesta. No aj ulice majú svoje limity. Zatiaľ čo sa nové domy stavajú s podzemnými garážami, staršie sídliská priestor na ne nemajú. A tak majitelia áut začali požadovať parkovacie domy, no na tie nie je vždy miesto a financie. Naviac, často je táto požiadavka spojená s predstavou, že v takom parkovacom dome sa bude môcť parkovať lacno, či dokonca zadarmo. 

Pre sprejazdnenie ulíc sa zlepšila svetelná signalizácia, niektoré ulice sa prebudovali, Bratislavu preťala diaľnica. No tak ako pri parkovaní, aj tu narážame na limity, ktoré ulice majú. 

4. Ako na to doplatila MHD a čo sa začalo zlepšovať?

Dlhé roky bola prioritná individuálna automobilová doprava. MHD zostala v ústraní. Tak, ako narastal počet automobilov, klesal počet cestujúcich v MHD. Autobusy navyše trčali v rovnakej zápche ako autá. Až postupne si mesto uvedomilo, že musí nielen viac investovať do zlepšenia MHD, ale otočiť celú filozofiu a začať preferovať autobusy, trolejbusy a električky pred autami. Začali sa nakupovať nové vozidlá, pribudli bus-pruhy, to však nezriedka narážalo na hlasný odpor motoristov.

5. Aká je teda filozofia parkovacej politiky?

Stojí na dvoch základných piliéroch:

  1.  Parkovanie v rezidentských zónach s preferenciou rezidentov 
  2.  Zníženie vnútromestského tranzitu rozdelením časti mesta na viacero “horúcich” zón, v ktorých sa už nebude dať vždy parkovať zadarmo 

6. Čo by sa stalo, ak by mesto parkovaciu politiku nekoordinovalo a nezaviedlo?

Obyvatelia v niektorých “horúcich” oblastiach viacerých mestských častí toho mali už dosť. Pred rokmi to začalo Staré Mesto, kde funguje a rozširuje sa rezidentské parkovanie už niekoľko rokov. V týchto zónach nezaparkuje nik, okrem držiteľov rezidentských parkovacích kariet. Podobný koncept testovala Karlova Ves.

Mnohí starostovia a poslanci z mestských častí, ako je Petržalka, Nové mesto, Ružinov, Vrakuňa, Karlova Ves či Rača, otvorene pred voľbami hovorili o nutnosti obmedziť parkovanie po vzore Starého mesta - teda výlučne pre obyvateľov ich mestských častí. A mnohí obyvatelia toto dlhodobo a dôrazne požadovali. Došla im už trpezlivosť, a to nielen s mimobratislavskými, ale aj s vodičmi, čo na ich ulici parkovali pri dochádzaní za prácou. Vrátane vodičov z iných častí Bratislavy. 

Napríklad nový starosta Petržalky hneď po nástupe do funkcie začal pripravovať zavedenie Petržalskej parkovacej politiky. V Ružinove sa pracuje na zóne v časti 500 bytov. Reálne hrozilo a hrozí, že Bratislava bude mať namiesto jednej parkovacej politiky s jednotnými pravidlami niekoľko ostrovných a navzájom neprepojených systémov. Výsledkom by bol nielen úplný chaos v parkovaní v Bratislave, ale aj riziko, že model zo Starého Mesta s vylúčením nerezidentov konkrétnych ulíc by sa rozšíril. A tak by napríklad Lamačan v inej časti nemohol zaparkovať vôbec.

7. Prečo nebol doterajší koncept pripravený Nesrovnalom dobrý?

Viacero expertov, či už na dopravu alebo na financie, ho označili za nezmyselný. Hrozili rozdiely, kde by obyvateľ jednej MČ platil 20 euro, inej 50 a ďalšej 100. Model by neznížil vnútromestský tranzit, nevyriešil by tak ani základné problémy časti Bratislavčanov. Jednoducho by nielen nevyrieši problémy s dopravou, ale už by nebol ani priechodný a to hlavne v najväčších mestských častiach.

Všeobecné otázky k návrhu Parkovacej politiky

8. Prečo nemôžu mať rezidenti vo svojej zóne prvé auto zadarmo?

Pokiaľ by rezidentská karta bola zadarmo, mala by menší vplyv na celkovú zmenu parkovania. Rovnako by sme všetci krúžili po sídlisku a hľadali voľné parkovacie miesto, len by sme mali “za sklom kartičku”. Pokiaľ má táto karta svoju cenu, je to prirodzená regulačná bariéra a motivuje napr. vlastníkov starých nepojazdných áut, aby sa ich zbavili. Zároveň výnosy z parkovacej politiky budú použité na budovanie parkovacích domov v tých zónach, kde problém pretrvá a bez financií z rezidentských kariet by ich mesto nedokázalo v potrebnom počte postaviť. Takto vybudované parkovacie domy budú prístupné všetkým s rezidentskou parkovacou kartou ale i návštevníkom ako súčasť celkovej parkovacej kapacity v danej lokalite.

9. Prečo budem musieť platiť, keď aj tak nebudem mať kde zaparkovať?

Skúsenosti z iných miest ukazujú, že zavedením rezidentského parkovania klesne počet parkujúcich áut v uliciach a na parkoviskách. Zmiznú málo používané autá, vraky, firemné vozidlá (dodávky), menej ľudí bude do Bratislavy cestovať autom a viac verejnou dopravou. Niektoré autá začnú ich majitelia parkovať vo dvoroch domov či v garážach, ktoré doteraz z rôznych dôvodov nevyužívali. Z financií z rezidentskej parkovacej politiky bude mesto flexibilne stavať aj parkovacie domy v tých zónach, kde problém pretrvá aj po zavedení regulácie.

Budem musieť povinne platiť 10 eur/rok, ak auto parkujem vo vlastnej garáži či na svojom pozemku?

Nie, vo vlastnej garáži či vo dvore svojho domu samozrejme budete parkovať zadarmo. Pokiaľ však chcete využívať benefity rezidentskej karty, t.j. 2 hodiny bezplatného parkovania denne v ostatných zónach (týka sa spoplatnených časov) a 150 hodín ročne pre parkovanie pre návštevy, môžete tieto benefity získať za registračný poplatok 10 EUR/rok.

10. Bude parkovacia politika zavedená plošne v celej Bratislave?

Nebude, bude sa týkať len tých zón, miest, ulíc, kde je reálny problém s parkovaním a len v tých časoch, kedy tento problém je. To znamená napríklad v Petržalke to bude najmä v noci, ale vo štvrtiach blízko biznis centier, kde dopyt po parkovacích miestach presahuje ponuku aj cez deň, to pravdepodobne bude spoplatnené aj cez deň. V ostatných časoch (keď nie je dopyt vysoký) nebude parkovanie spoplatnené. Napríklad parkovanie cez víkendy budú v drvivej väčšine Bratislavy zdarma.

11. Bude parkovanie v rezidenčnej zóne spoplatnené 24 hodín denne?

V niektorých zónach de facto áno, spravidla sa to však bude deliť na denný, nočný a víkendový režim. Napríklad v Dúbravke bude spoplatnené nočné parkovanie, ale v centrálnejších štvrtiach s vysokým dopytom (ako v okolí biznis centier) to môže byť zase denné parkovanie. Taktiež nepočítame so spoplatnením medzi 6 a 8 ráno, teda v čase zásobovania.

12. Som Bratislavčan a platím tu dane. Prečo neplatia len ostatní?

Parkovacia politika nesúvisí s daňami, ani nemá byť spôsob ako získať viac peňazí do rozpočtu - je to nástroj na reguláciu dopravy, zvýšenie kvality života a udržateľnom rozvoji. Problém statickej a dynamickej dopravy sa týka aj vozidiel Bratislavčanov, aj ľudí z regiónu. Aj Bratislavčania svojimi autami prispievajú k dopravným zápcham, obmedzovaniu MHD, zhoršeniu životného prostredia a pri parkovaní rovnako zaberajú verejný priestor.

13. Som nerezident a denne dochádzam z obce do centra Bratislavy za prácou. Tarifné parkovanie si nebudem môcť dovoliť. Ako sa dostanem do práce?

Do reálneho zavedenia parkovacej politiky v najkritickejších častiach Bratislavy zostáva viac ako rok. Zároveň s jej prípravou začne mesto s budovaním záchytných parkovísk v blízkosti MHD, ktorou sa bude možné dopraviť do mesta. Pokiaľ zamestnávateľ disponuje vlastnými parkovacími kapacitami, regulované parkovanie sa ich týkať nebude. Ideálne je však už do mesta prichádzať hromadnou dopravou a auto prípadne odstaviť pri stanici pred Bratislavou.

14. V rezidentskej zóne nemám trvalý pobyt, ale iba prenajatý byt. Budem si môcť kúpiť parkovaciu kartu?

Nie, rezidentská parkovacia karta je viazaná okrem iného na trvalý pobyt. Jednou možnosťou je teda prehlásiť si do Bratislavy a do danej zóny trvalý pobyt. V súčasnosti nie všetci prenajímatelia bytov dovolia nájomníkom prihlásit’ si trvalý pobyt, predpokladáme však, že trh s nájomnými bytmi na novú situáciu zareaguje, lebo nájomný byt, na ktorý si nájomník nebude môcť vybaviť rezidentskú kartu, by klesol na hodnote. V minulosti často používané argumenty s nemožnosťou odhlásiť podnájomníkom trvalý pobyt sa nezakladajú na pravde a ide o jednoduchý administratívny úkon, ktorým nájomníka vlastník bytu odhlási.

15. Bežne používam auto, ktoré mám požičané od niekoho iného. Budem môcť s ním parkovať v mojej zóne na rezidentskú kartu?

Jednou z podmienok na vydanie rezidentskej parkovacej karty je preukázanie vzťahu k motorovému vozidlu. Kartu získa rezident ak (1) je držiteľ vozidla, (2) má vozidlo evidované na svoju živnosť, (3) užíva vozidlo zamestnávateľa na súkromné účely, (4) užíva vozidlo právnickej osoby ako štatutár, (5) má uzatvorenú nájomnú alebo obdobnú zmluvu s právnickou alebo fyzickou osobou oprávnenou na prenájom motorových vozidiel (leasing) alebo ako možnosť krátkodobá dočasnej zámeny vozidla (vozidlo v servise, atď.).

16. Vozím každé ráno deti do školy a do škôlky do inej zóny. Budem môcť zaparkovať, aby som vyložil/vyložila deti bez nutnosti za to platiť parkovné?

Áno, pre tento účel má každý držiteľ rezidentskej karty benefit dve hodiny voľného parkovania v inej rezidentskej zóne. Aj na tento účel ich môžete využiť.

17. Budú na našich parkoviskách parkovať dodávky a nákladné vozidlá?

Skôr nie, prevádzkovým poriadkom a dopravným značeným v jednotlivých štvrtiach bude zamedzené parkovanie motorových vozidiel s dĺžkou nad 5,5 m.

18. Kde budú parkovať dodávky, nákladné vozidlá a pracovné vozidlá? Kde zaparkuje opravár práčky?

Motorové vozidlá určené na podnikateľskú činnosť majú primárne parkovať v areáli firiem, prípadne na miestach na to určených. Servisné služby, opravári, ktorí navštívia Vašu domácnosť alebo firmu, zaparkujú ako návštevník, zaplatia hodinové parkovné a pravdepodobne si premietnú túto sumu vo faktúre za služby, ktoré u Vás vykonali. Alternatívne môžete napríklad opravárovi venovať hodinu parkovania z vášho ročného “paušálu”.

19. Čo bude s vrakmi? Zmiznú z parkovísk?

Vo všeobecnosti áno, také sú poznatky z iných miest. Ich majitelia často nechcú platiť za ročnú parkovaciu kartičku, a ak si ju nevybavia, budú predmetom štandardného hodinového parkovania v spoplatnenom čase. Je v ich záujme nechať ich odstrániť, aby sa vyhli ďalším poplatkom za parkovné.

20. Kde budú parkovať moje deti, keď ma prídu z iného mesta na víkend navštíviť?

Pokiaľ budete mať rezidentskú kartu, môžete využiť 100 až 150 hodín voľného parkovania vo vašej zóne pre návštevy s iným autom.

Ak príde návšteva v nespoplatnenom čase, alebo zaparkuje mimo spoplatnenej zóny, platiť samozrejme nemusí a vy rovnako nemusíte míňať svoje voľné návštevné hodiny.

Víkendy budú v drvivej väčšine zón nespoplatnené.

21. Kde zaparkuje moja mama, keď mi príde strážiť deti cez deň?

Pokiaľ vaša mama bude držiteľkou rezidentskej parkovacej karty, môže parkovať dve hodiny denne zadarmo aj v inej zóne. Po dvoch hodinách bude jej parkovanie spoplatnené hodinovou sadzbou v závislosti od zóny, v ktorej bývate (od 0,5€ v okrajovej časti Bratislavy až po max 2€ v centre) . Vašej mame však môžete aj vy poskytnúť 100 hodín parkovania zadarmo, pokiaľ aj vy budete mať rezidentskú parkovaciu kartu.

Rovnako záleží na tom, či príde v regulovanom čase vašej zóny alebo mimo neho. Ak žijete v zóne, kde je problém s večerným parkovaním, a mama stráži cez deň, je pravdepodobné, že nezaplatí ani cent.

22. Keď sa vyznačia parkovacie miesta, bude menej parkovacích miest?

Parkovacích miest nebude menej, tie miesta tam nikdy neboli. To, že niektoré motorové vozidlá parkujú teraz v križovatkách, na priechodoch pre chodcov a bránia v rozhľade, neznamená, že toto sú parkovacie miesta. Parkovacia politika jednoznačne určí, kde je a kde nie je možné zaparkovať. To pomôže vodičom zaparkovať správne a v zmysle zákona. Miesta, ktoré síce doteraz niektorí vodiči v rozpore so zákonom využívali, nebudú vyznačené ako parkovacie boxy, t.j. nebude možné tam legálne zaparkovať.

23. Kto bude kontrolovať parkovanie?

Parkovanie bude kontrolovať mestská polícia, ktorá bude za týmto účelom personálne aj technicky výrazne posilnená. Kontroly budú robiť prejazdom motorovým vozidlom s kamerami, ktoré budú snímať EČV a overovať v databáze či má dané vozidlo oprávnenie parkovať v zóne. Pokiaľ zistí, že vozidlo oprávnenie nemá a nemá ani za parkovanie zaplatené, zaznamená to a iné vozidlo, idúce pár minút za ním, mu môže založiť papuču, alebo priestupok prejednať ihneď.

24. Ako sa bude dať platiť?

Spôsobov bude viacero, vrátane offline spôsobu pre ľudí, čo nemajú mobilný telefón, alebo internet v mobile. Detaily budú predstavené čoskoro.

25. Ako sa budú kontrolovať tie 2 hodiny v inej zóne? Ako ich môžem využiť?

Ak zaparkujem v inej zóne a chcem využiť 2 hodiny voľného parkovania stačí zadať začiatok parkovania (cez SMS, appku, web, offline). Prvé dve hodiny budú zadarmo, zvyšné budú zaplatené z kreditného konta alebo z karty.

26. Ako budem môcť dať návšteve voľné hodiny?

Bude existovať niekoľko možností, ako darovať návšteve nejaké voľné hodiny. Cez aplikáciu, web i SMS to určite pôjde. Technická špecifikácia systému na obstaranie sa pripravuje.

Parkovacia politika v Lamači

27. Bude Lamač súčasťou mestskej parkovacej politiky?

Je na rozhodnutí každej mestskej časti, či, kedy a ako sa do parkovacej politiky zapojí.

Aj keď Lamač nepatrí k mestským častiam, kde sú s parkovaním najväčšie problémy, zapojenie sa do parkovacej politiky dáva zmysel. Zapojením sa do parkovacej politiky tiež získajú obyvatelia zóny automaticky možnosť parkovať v inej zóne kdekoľvek v meste v spoplatnených časoch 2 hodiny zadarmo.

Parkovacia politika by motivovala viacerých nájomníkov zaregistrovať si trvalý pobyt v našej MČ, čo zvýši príjmy Lamača. Prípadne budú musieť parkovať mimo zóny, alebo autom do Bratislavy nedochádzať. Ak sa Lamač k celomestskej PP nepripojí, hrozí, že to začnú využívať vodiči prichádzajúci zo Záhoria, ktorí tu nechajú svoje autá a ďalej do mesta (kde by už museli platiť), budú pokračovať MHD.

28. Koľko zón bude v Lamači?

Takmer určite iba jedna. Lamač je malá mestská časť a základné tézy parkovacej politiky odporúčajú pre takú veľkosť iba jednu zónu.

29. Aké časti Lamača budú pravdepodobnými regulovanými zónami?

Odporúčajú sa iba ulice, kde je v súčasnosti zlá situácia s parkovaním. A tak do úvahy pripadajú ulice na sídlisku: Studenohorská, Heyrovského, Bakošova, Na barine a pravdepodobne aj Podháj. Na zvážení bude rozšírenie regulovanej zóny aj na Vrančovičovu.

30. Bývam mimo pravdepodobnej zóny, no chcel/a by som rovnaké benefity ako obyvateľ zóny. Dá sa to?

Toto je vec, ktorá je momentálne otvorená a bude sa ešte, podobne ako mnoho ďalších detailov, dolaďovať. Je napríklad teoretická možnosť zadefinovať ako zónu celý Lamač, no regulácia bude vyznačená iba na uliciach na sídlisku. Takto by sa do PP vedel zapojiť aj Lamačan žijúci mimo sídliska.

31. V akých časoch by v Lamači mohla regulácia platiť?

V Lamači by malo zmysel regulovať iba nočné parkovanie.

32. Budem môcť po zavedení parkovacej politiky vo svojej zóne ľahšie zaparkovať?

Modely a reálne skúsenosti z iných miest ukazujú, že zavedením rezidentského parkovania klesne počet parkujúcich áut v uliciach a na parkoviskách. Zmiznú málo používané autá, vraky a firemné vozidlá (dodávky). Menej ľudí bude do Bratislavy cestovať autom, aby si ho na týždeň či dva odstavili pred domom kde si prenajímajú byt. Niektoré autá začnú ich majitelia parkovať vo dvoroch domov, či v garážach, ktoré doteraz z rôznych dôvodov nevyužívali. Z financií z rezidentskej parkovacej politiky bude mesto vedieť prispieť na výstavbu dlho žiadaného parkovacieho domu na Studenohorskej. Rovnako sa počíta s rušením vyhradených miest (viac nižšie), čo tiež zvýši kapacitu a flexibilitu v parkovaní.

33. Kde budú parkovať podnájomníci, teda ľudia bez trvalého pobytu v zóne?

To je na nich. Buď budú v regulovaných časoch platiť hodinové parkovné, alebo svoje auto odstavia niekde mimo zóny. V ideálnom prípade na nových záchytných parkoviskách, alebo ho do Bratislavy ani neprivezú. Stále však majú možnosť prihlásiť sa na trvalý pobyt a stať sa prispievateľmi do rozpočtu mesta a mestskej časti, čím získajú nárok na rezidentskú parkovaciu kartu. 

34. Bude parkovacia politika zavedená plošne v celej Bratislave?

Nebude, bude sa týkať len tých zón, miest a ulíc, kde je reálny problém s parkovaním a len v tých časoch, kedy tento problém je. To znamená, že napríklad v Petržalke to bude najmä v noci. Vo štvrtiach blízko biznis centier, kde dopyt po parkovacích miestach presahuje ponuku celodenne, bude parkovanie pravdepodobne spoplatnené aj cez deň. V ostatných časoch (keď nie je dopyt vysoký) nebude parkovanie spoplatnené. Napríklad parkovanie cez víkendy bude v drvivej väčšine Bratislavy zdarma.

35. Chodím autom do práce do Podunajských Biskupíc. MHD to trvá dlho. To tam budem teraz za parkovanie platiť?

Pravdepodobne nie. Nie celé mesto bude regulované. Ak v časti Bratislavy, kde parkujete dnes, nie je problém s miestom, nebude dôvod v danej časti zónu zavádzať. A ak tam zóna bude, nemusí byť spoplatnená cez deň.

36. Pracujem v biznis centre pri Ml. Nivách. Ako to bude fungovať tam?

Táto lokalita je presne model toho, kde parkovaciu politiku treba a žiadajú ju samotní jej obyvatelia. Vy budete mať na výber, buď za parkovanie platiť (prvé dve hodiny denne zadarmo, zostatok podla hodinovej sadzby) alebo presadnete na MHD. Tá bude aj vďaka tomu, že necháte auto doma, rýchlejšia.

37. Hnevajú má dodávky na sídlisku. Vyrieši sa to?

Áno. Prevádzkovým poriadkom a dopravným značeným v jednotlivých štvrtiach bude zamedzené parkovanie motorových vozidiel s dĺžkou nad 5,5 m.

38. Urýchli sa odstraňovanie vrakov?

Okrem toho, že za vrak nebude chcieť pravdepodobne majiteľ platiť ročnú parkovaciu kartu, otvorená je možnosť viazať platnosť karty na obdobie platnosti technickej kontroly vozidla. Samozrejme, auto bez ŠPZ bude automaticky považované za priestupcu a bude zo zóny odtiahnuté.

39. Zrušia sa v Lamači vyhradené parkovacie miesta?

Citlivá téma. Časť ľudí ich neznáša, no pre nájomcov je poplatok 200€/rok výhodný a vlastné miesto praktické. Žiaľ, tieto miesta sú nesystémové. Znižujú flexibilitu a efektivitu využitia už aj tak obmedzeného priestoru na parkovanie. A zatiaľ čo komerčné vyhradené parkovanie stojí bežne 50 a viac euro na mesiac, tu je to len 12,5 €. Mnohé MČ preto pristúpili k ich obmedzovaniu aj bez parkovacej politiky a k zvýšeniu ceny prenájmu, či dokonca k dražbe miest. 

40. Aký príjem bude Lamač zo zavedenia parkovacej politiky mať a na čo ho použije?

MČ Lamač bude mať podľa prepočtov priamy príjem z PP na úrovni príjmu z prenájmu parkovacích státí. K tomu však treba prirátať príjem pre MČ za každého nového prihláseného rezidenta s trvalým pobytom (cca 200 €/rok, x 4 pri štvorčlennej rodine) a možnosť čerpania financií z mestského fondu mobility, napríklad na výstavbu parkovacieho domu. 

Naviac z každého prihláseného rezidenta má ďalších cca 300 € z podielových daní aj mesto. Odhaduje sa, že v Bratislave žije bez nahlásenia trvalého pobytu približne 130 až 200 tisíc ľudí, čo znamená ročný výpadok pre mesto a mestské časti v desiatkach milónov euro.  

41. Je súčasný návrh parkovacej politiky konečný?

Nie. Je to návrh, ktorého rámec (základné pravidlá) boli pretavené do návrhu nového mestského všeobecne záväzného nariadenia a zmeny štatútu mesta.

Naďalej sa diskutuje o viacerých úpravách, ktoré sa predstavia pred ich schvaľovaním. Mesto v mesiaci máj na verejných diskusiách predstavuje návrh parkovacej politiky a bude zbierať pripomienky občanov. Odborné diskusie, ako aj diskusie s mestskými časťami,prebiehajú od začiatku roka. Po schválení parkovacej politiky sa budú ďalej dolaďovať detaily. Systém sa bude upravovať aj po spustení tak, aby bol čo najlepší a logický.

42. Ako doteraz Lamač návrh parkovacej politiky pripomienkoval?

Prebehlo viacero oficiálnych stretnutí na úrovni starostu, vicestarostky, poslancov (tých, ktorí mali záujem) a mestského poslanca. Ten je členom dopravnej komisie a prvé návrhy pripomienkoval od začiatku. MČ spravila audit parkovacích miest. Vykonali sa prepočty na overenie výhodnosti zapojenia sa do mestskej parkovacej politiky. Nakoniec sa v spolupráci s ďalšími mestskými časťami podarilo zmeniť koeficient prerozdelenia financií na taký, ktorý je výhodnejší aj pre Lamač.

43. Prečo vyjadrilo Miestne zastupiteľstvo súhlas s návrhom mestského VZN a so zmenou štatútu?

Hlavné mesto Bratislava požiadalo prostredníctvom starostu MČ Lamač miestne zastupiteľstvo v Lamači o vydanie súhlasného alebo nesúhlasného stanoviska k návrhu dodatku Štatútu mesta, ktoré upravuje niektoré detaily parkovacej politiky. Ide o proces, kedy môže zastupiteľstvo urobiť iba jedno (vydať súhlasné stanovisko), alebo druhé (vydať nesúhlasné stanovisko) a na iné vyjadrenia sa zo zákona neprihliada.

Nesúhlas však neznamená veto. Ak by sa našlo aspoň 10 mestských častí (z celkového počtu 17), ktoré s návrhom dodatku štatútu nesúhlasia, mení sa pri konečnom schvaľovaní dodatku iba pomer hlasov, ktorým ho zastupiteľstvo hlavného mesta schvaľuje. Keďže predchádzajúce pripomienky, hlavne v prípade prerozdelenia financií v prospech mestských častí (čiže aj Lamača) boli do návrhu dodatku zapracované, miestne zastupiteľstvo v Lamači návrh dodatku schválilo.

44. Ako to bude so ZŤP?

Súčasný stav sa nebude nijako meniť.

45. Bude mestská parkovacia politika predstavená aj Lamačanom?

Áno a predpokladáme, že verejné diskusie budú dve. Najskôr májová, kde bude spojený Lamač s Dúbravkou a bude na ňom predstavená a diskutovaná celomestská parkovacia politika. Cieľom je zozbierať pripomienky a vysvetliť celú filozofiu.

Druhá by mala byť neskôr a to už k spôsobu začlenenia Lamača do PP. 

46. Bude o začlenení Lamača do parkovacej politiky diskusia?

Áno. Cieľom je prediskutovať zapojenie Lamača do parkovacej politiky s obyvateľmi.

47. Môžem parkovaciu politiku pripomienkovať?

Áno, preto sa robia aj verejné diskusie. VZN sa dá pripomienkovať štandardným procesom po vyvesení VZN na elektronickú úradnú tabuľu mesta. Detaily spôsobu pripomienkovania a termíny doplníme hneď ako budú zverejnené hlavným mestom.

48. Budú spoplatnení aj majitelia garáží, či tí, čo parkujú na svojom pozemku?

Môžu a nemusia. Ak majú trvalý pobyt v zóne, môžu sa zapojiť do PP za administratívny poplatok 10€. Nebudú môcť v regulovanom čase parkovať v zóne (na ulici), ale iba na vlastnom, ale budú môcť využívať benefit 2 bezplatných hodín v iných zónach (*a aj vo vlastnej zóne) a až 150 hodín pre návštevy parkujúce v zóne, ktorej je súčasťou.

49. Čo sa ešte môže oproti návrhu zmeniť?

Záleží to od pripomienok, ktoré mesto zozbiera. Konečnú podobu parkovacej politiky schváli Mestské zastupiteľstvo a tá sa môže od návrhu líšiť. Diskutuje sa napríklad o navýšení denného limitu na parkovanie v inej zóne z 2 na 3 hodiny, či spôsobe prerozdelenia tohto “voľného” parkovania medzi prvé a druhé auto majiteľa bytu.

50. Kde si môžem pozrieť všetky dostupné dokumenty?

Základné predstavenie parkovacej politiky (základné tézy, tlačovú správu a otázky a odpovede) na webe hlavného mesta nájdete tu. Dokumenty predložené na zasadnutie miestneho zastupiteľstva MČ Lamač 2.5.2018 (návrh dodatku štatútu Hl. mesta SR Bratislavy, návrh VZN Hl. mesta SR Bratislavy a iné) nájdete tu. V nich nájdete aj návrh nového mestského VZN o dočasnom parkovaní motorových vozidiel ktoré nahrádza staré VZN 12-2016 a doplňujúce VZN 2-2018.

51. Kde si môžem prečítať názory o navrhovanej parkovacej politike?

Diskusia sa rozbehla a pribúdajú aj blogy a články. Tu vyberáme najčítanejšie, prekladáme rôzne pohľady tak pozitívne ㋡ ako aj negatívne ☹. Tak ako sa budú zaujímavé blogy objavovať, budeme ich priebežne dopĺňať:

㋡ M. Hetteš: Parkovacia politika – Budeme „platiť za nič“?

☹ V. Palko ml.: Vallova parkovacia politka - najväčší podvod v dejinách Bratislavy?

㋡ T. Palkovič: Aký zmysel má parkovacia politika?

Pripomienky môžete posielať e-mailom na parkovanie@bratislava.sk


Verzia otázok a odpovedí 2 z 9.5.2019. Ďalšie odpovede budeme dopĺňať priebežne. 

späť